Wanda, Dominika a Matúš sú rybičkami v mori Slovákov, ktorí sa rozhodli študovať na českých vysokých školách.
Či už za to mohla náhoda, ambície či skrátka túžba „posunúť sa ďalej“ a pritom ostať v kontakte s domovom, v jednom sa všetci traja zhodujú. České vysoké školy sú podľa nich kvalitnejšie než tie slovenské a sú dobrým štartom do života. Dojem, že na Západe je všetko lepšie, hoci je možno pozostatkom z čias komunizmu, je stále presvedčivým argumentom pre tisícky Slovákov, ktorí sa každoročne snažia o prijatie na české vysoké školy.
Wanda: Necítim príslušnosť k národu, do ktorého som sa narodila, ale k tomu, ku ktorému som z vlastnej vôle odišla
„Už ako šesťročná som behala po byte s českou vlajočkou,“ smeje sa Wanda, Slovenka študujúca na Mendelovej univerzite v Brne. Okrem sympatií k príbuznému národu ju do Česka priviedla aj túžba po kvalitnom vzdelaní. „Český systém je o niekoľko levelov vyššie, a nemusí ísť nutne o Masarykovu alebo Karlovu univerzitu,“ vyjadruje svoj názor Wanda. „Myslím, že české univerzity vo všeobecnosti sú na tom oveľa lepšie než tie slovenské.“
Wanda je jednou z približne 13 tisíc Slovákov, ktorí sa rozhodli po maturie odísť za Tatry a pokračovať v štúdiu u susedov. Nie v zahraničí. Považovať Českú republiku za zahraničie je prinajmenšom úsmevné. Navyše, keď sa tam Slováci môžu cítiť ako doma.
„Necítim sa tu ako cudzinec. Možno je to aj tým, že sa u nás doma vždy sledovalo české spravodajstvo, filmy, čítala som české knižky. Už odmalička som bola s češtinou v kontakte,“ hovorí Wanda. K veľkému kultúrnemu stretu tak pri jej príchode do Česka nedošlo.
Wanda je jednou z tých, ktorí sa už do rodnej krajiny vrátiť neplánujú. „Ostať na Slovensku sa v našej domácnosti vždy vnímalo ak stagnácia. Rodičia mi odmala vštepovali, že svet je veľký a treba ísť ďalej.“
Obličky, paplón, machuľa a čučoriedka
Napriek takmer bilingválnej výchove slovenských, a čiastočne aj českých detí, sa predsa len mladí Slováci občas stretávajú s nepochopením českých spolužiakov. Na Slovensku od detstva sledujú rozprávky v češtine, neskôr tínedžerské seriály a napokon, ani knižky už z češtiny do slovenčiny asi nikto neprekladá. Slováci asi „z pekla štěstí,“ že rozumejú takmer všetkému, „když se na ně mluví česky.“ Na druhej strane hraníc to už tak jednoduché nie je. Moraváci síce slovenčinu so cťou zvládajú, u vzdialenejších bratov Čechov ale často Slovák natrafí na jazykovú bariéru. Slovíčka ako čučoriedka, machuľa, či praktickejšie výrazy typu tlačiareň a pero, vytvárajú na českých tvárach prekvapené úsmevy.
„Sem – tam sa vyskytnú slová, ktoré sú odlišné od slovenských. Keďže študujem farmáciu, ide hlavne o odborné výrazy, ktoré som musela pochytiť,“ vysvetľuje Dominika Lenciová, študentka Veterinárnej a farmaceutickej univerzity. „Pamätám si, že ešte na začiatku minulého roka mi niektorí spolužiaci nerozumeli, keď som povedala “som smädná”, taktiež nepoznali význam slov ťava, korytnačka a smiali sa, keď som povedala, že si idem niečo vytlačiť,“ pokračuje s úsmevom.
Štúdium u susedov Slovákom uľahčuje bilaterálna dohoda medzi krajinami, ktorá im zaručuje rovnaké podmienky ako českým študentom. Všetky seminárne práce môžu Slováci písať v rodnej reči, takisto v slovenčine píšu testy a skladajú skúšky. „U nás v ročníku je celkom dosť Čechov a Češiek, s ktorými si rozumiem. Občas mám pociť, že aj lepšie ako so Slovákmi,“ smeje sa Dominika a dodáva, že žiadna diskriminácia Slovákom v škole nehrozí. „Profesori sa správajú rovnako k Čechom aj Slovákom. Dokonca, tento rok sa garant jedného predmetu snaží s nami, Slovákmi, rozprávať po slovensky,“ oceňuje.
Dominiku do Česka pritiahla vidina dobrej perspektívy do budúcna. „Pre štúdium na vysokej škole v Česku som sa rozhodla hlavne kvôli tomu, že sa mi tunajšie školy zdajú prestížnejšie, a na lepšej úrovni, hlavne v oblasti prírodných vied. U nás sa vôbec neinvestuje do vedy a aj preto mi štúdium tu prišlo perspektívnejšie z hľadiska ďalšieho uplatnenia v mojej profesii. Tým zároveň dávam aj odpoveď na otázku, či sa plánujem vrátiť na Slovensku po ukončení štúdia,“ priznáva Dominika, pre ktorú sa Brno stalo druhým domovom.
Brno je Mekkou slovenských aj českých študentov
Medzi najpopulárnejšie školy v Česku ostatné roky patrí Masarykova univerzita v Brne. Významnej Karlovej univerzite v Prahe konkuruje najmä progresívnym a moderným imidžom.
„Pre Masarykovu univerzitu som sa rozhodol z praktických dôvodov. Katedra mediálnych štúdií ako jediná katedra žurnalistiky v okolí nevyžadovala pre prijatie publikované články,“ vysvetľuje s úsmevom Matúš Frančiak. Rovnosť uchádzačov pred príjimačkami je jedným z faktorov, prečo sa Slováci do Česka toľko hlásia. Test študijných prepokladov ako jediná časť prijímacieho konania na väčšine fakúlt Masarykovej univerzity je skúškou z analytického, kritického a verbálneho myslenia, či priestorovej predstavivosti. Univerzita si tak svojich študentov vyberá skutočne na základe toho, ako dokážu premýšľať a nie na základe nabifľovaných vedomostí.
Aj vďaka TSP sa Masarykova univerzita stala najsympatickejšou univerzitou pre slovenských maturantov. Brno, kde sídli, má však na počudovanie pre mnohých oveľa väčšie čaro, než hlavné mesto Praha. Okrem MU je v Brne niekoľko ďalších univerzít s všestranným zameraním, čo z moravskej metropole robí pravé študentské mesto. Dôkazom toho je aj fakt, že počas letných prázdniny v inak zaľudnenom meste takmer nikoho nestretnete. Od septembra do júna však Brno jednoznačne patrí študentom a vďaka príťažlivej nálepke tak láka stále viac a viac študentov nielen z Česka, ale aj zo zahraničia. Pre ilustráciu, na Masarykovu univerzitu sa ročne hlási viac než 36 tisíc študentov, z toho Slováci tvoria približne 16 percent.
Tak ako Wanda a Dominika, ani Matúš zatiaľ o návrate domov neuvažuje. „Po pár mesiacoch strávených v Bratislave kvôli plneniu povinnej praxe svoju voľbu žiť v Česku rozhodne neľutujem. O jej správnosti som presvedčený ešte viac,“ tvrdí Matúš.
